Peter Barta, Katedra archeológie FF UKF v Nitre

7. 8. 2026

Náš vedecko-výskumný projekt (kód projektu 09I03-03-V04-00672) prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR podporila Európska únia. Projekt realizujeme od septembra 2024 do augusta 2026 na Katedre archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Podarilo sa nám vytvoriť multidisciplinárny bádateľský kolektív, ktorého práca má spoločný menovateľ: rádiouhlíkové datovanie významných súborov artefaktov a ekofaktov z aktuálne skúmaných slovenských archeologických a paleoenvironmentálnych nálezísk.

Cieľom tejto online prezentácie je postupne predstaviť širšej verejnosti rôznorodosť nástrojov výskumnej palety súčasného archeologického a environmentálno-archeologického rádiouhlíkového datovania, ktoré v našom projekte používame. Chceme tým priniesť čerstvé poznatky vedecko-výskumného projektu, ktoré sú obvykle v tomto štádiu prístupné iba úzkej skupine odborníkov na vedeckých konferenciách a v podobe najnovších publikácií vo vedeckých časopisoch.

Najskôr tu predstavujeme úvod do výskumnej metodológie. Ilustrujeme vznik, šírenie a zabudovávanie kozmogénneho rádiouhlíka (¹⁴C) do živých organizmov a stručne vysvetľujeme základné princípy rádiouhlíkového datovania. Zároveň ilustrujeme archeologizáciu, teda premenu kedysi živého environmentu a kultúry na archeologické nálezy. Zhŕňame tu tiež vybrané východiská súčasnej archeologickej argumentácie s ¹⁴C dátami a tiež dôležité pojmy presnosť, správnosť a chronologické rozlíšenie. Ďalej už predstavujeme jednotlivé výskumné témy, z ktorých sa skladala vedecko-výskumá aktivita (work packages) nášho projektu. Tie, ktorých výsledky už boli publikované predstavujeme podrobne a tie, ktorých výsledky sú v podobe rukopisov pripravované do recenzného konania vedeckých časopisov, alebo už v recenznom konaní sú, predstavujeme iba v skratke.

Prvou výskumnou témou je datovanie kostí človeka a zvierat. Najviac sme sa venovali využitiu rádiouhlíkových dát odobratých z pozostatkov ľudského jedinca s cieľom zistiť dobu, kedy človek zomrel a od nej odvodiť datovanie sprievodných archeologických nálezov a historických javov. Objasňujeme tu novú metodológiu ¹⁴C analýzy rôznych druhov kostných a zubných tkanív zo skeletizovaných pozostatkov jedného človeka s cieľom čo najpresnejšie určiť dobu smrti jedinca. Takouto metodológiou sme skúmali druhý slovenský najbohatší veľkomoravský ženský hrob a ďalší, s ním susediaci hrob ženy bez artefaktov z lokality Nitra-Tabáň. Viacerými meraniami sme sa snažili spresniť aj datovanie dieťaťa zo skupiny staromaďarských hrobov s bohatou výbavou z lokality Lužianky (okr. Nitra), ktoré tu predstavujeme. Je súčasťou nášho výskumu hrobov tohto staromaďarského pohrebiska. Intraindividuálny výskum ¹⁴C dát je prínosný pre forenznú antropológiu a archeológiu. Preto tu predstavujeme aj výskum ľudských kostrových pozostatkov z krasovej priepasti Studňa na Jame v Nízkych Tatrách, ktorý je u nás prvou úspešnou multidisciplinárnou identifikáciou ľudských pozostatkov starších ako 100 rokov. V rámci tejto výskumnej témy sme sa zaoberali aj absolútno-chronologickým datovaním pohrebu dieťaťa s paleopatologickými zmenami kostí, ktoré sme však nakoniec datovali na základe dendrochronologického výskumu dosiek rakvy, v ktorom bolo pochované. Súčasťou tohto výskumu bolo tiež rádiouhlíkové datovanie kostí mačiek z územia Slovenska, ktoré je súčasťou celoeurópskeho paleogenetického výskumu domestikovaných mačiek.

Ďalšou témou, na ktorú sme v rámci projektu využívali rádiouhlíkové datovanie je zistenie doby vegetačných zmien v krajine a ich súvis s ľudským osídlením. Predstavujeme tu najnovší výskum zásahov človeka do krajiny na základe konfrontácie peľových archívov datovaných rádiouhlíkom a archeologickej topografie priľahlého územia v Liptovskej kotline. Zamerali sme sa na výskum lokality štyroch lokalít, z ktorých tu predstavujeme výsledky výskumu mokrade Demänovská Slatina a okolitého územia.

Naša prácu sme tiež zamerali na výskum, ktorý sa zakladá na meraní atmosférickej koncentrácie rádiouhlíka tak, ako ho počas vegetačného obdobia prostredníctvom fotosyntézy zabudoval do svojich ročných kruhov konkrétny strom. Ide o smrekovej opadavý, z ktorého vyrobili jednu zo strešných platní vnútornej komory unikátnej hrobky. Kniežacia hrobka v Poprade-Matejovciach zo sklonku doby rímskej a počiatku sťahovania národov je skutočným európskym unikátom a môžete sa s ňou zoznámiť vo vynikajúcej expozícii v Podtatranskom múzeu v Poprade. Na základe zmapovania tejto koncentrácie sme zistili, že smrekovec pre výrobu analyzovanej strešnej platne, na ktorej sa zachoval podkôrový ročný kruh, vyrúbali niekedy v rokoch 367 – 383 n. l. Ak drevo pre výstavbu hrobky vyrúbali v priebehu krátkej doby, predstavuje toto rozmedzie najnovší a zatiaľ najpresnejší odhad doby výstavby tejto hrobky. Okrem toho sme sa venovali dendrochronologickej charakterizácii troch drevených stavebných prvkov z hrobky, ktoré majú zachovaný podkôrový ročný kruhom. Zistili sme, že medzi nie je materiál, ktorý by bol sekundárne použitý a pochádzal by zo starších nábytkových alebo stavebných konštrukcií.

V rámci nášho projektu sme sa venovali aj výskumu vzoriek drobných fragmentov zuhoľnateného dreva. Nedávno totiž objavili naši kolegovia leteckým laserovým skenovaním na lokalite Svätý Kríž, poloha Chrasť (okr. Liptovský Mikuláš) lineárne štruktúry, ktorých charakter overili archeologickým výskumom. Ide o polia, ktoré existovali už v 15. – 8. storočí pred n. l. Zistili sme to rádiouhlíkovým datovaním dvadsiatich vzoriek cielene odobratých z konkrétnych miest v archeologických rezoch v teréne, ktorými sa skúmali medze polí. Keďže sa tu nenašli žiadne typické artefakty, ktorými by sa dali polia datovať, chronometrické metódy sú jedinou možnosťou, ako skúmať ich vek. Okrem štyroch malých bližšie nedatovateľných fragmentov keramiky sa tu nenašli žiadne artefakty. Ani v písomných prameňoch sa táto poloha ako poľnohospodárska pôda nespomína a ani miestna tradícia sa o nej takto nezmieňuje. Sme si vedomí toho, že náš výsledok je prvou indíciou veku týchto polí a pre jeho potvrdenie budeme hľadať možnosť odobrať tu vzorky pre datovanie sedimentu opticky stimulovanou luminiscenciou, ktoré sa nám v rámci nášho projektu nepodarilo.